Rozkvitnutá jar

Z krásnych jarných dní sa tešíme nielen my ľudia, ale aj príroda okolo nás...Zakvitnuté ovocné stromy sú balzamom na dušu tak, ako aj moja nádherne zakvitnutá skalka. Využila som posledné minulotýždňové slnečné dni a všetkú tú krásu som si takto uchovala...

"Domáca lekáreň" tak sa volá knižka, v ktorej autorka Eva Aschenbrennerová veľmi zaujímavo opisuje jej najobľúbenejšie liečivé rastliny a ich použitie. Zrozumiteľnou formou približuje jednotlivé liečivé účinky byliniek ako aj rady na  rôzne zdravotné problémy a recepty na čaje. 


Púpava lekárska (Taraxacum officinale  agg.)

Rastie ako jedna z prvých jarných bylín a niet snáď človeka, ktorý bu ju nepoznal. Okrem iného obsahuje vitamíny, horčiny a triesloviny, väčšie množstvo minerálnych látok. Na jeseň obsahuje iné účinné  látky ako na jar.

Zbierame listy, keď sú veľké 6-10 cm, väčšie nezbierame, sú prihorké. V jeseni vykopávame a zbierame koreň. 

Liečivá bylina má močopudný a žlčopudný efekt. Čistí krv a podporuje tvorbu krvi. Pomáha pri rôznych kožných problémoch (vhodná je kombinácia s lopúchom) a  aj pri celkovej slabosti. 

Z listov varíme čaj, pridávame ju do šalátov, polievok a zeleninových prívarkov. 

Z kvetov púpavy, ktoré zbierame zavčas ráno, pripravujeme med. A práve táto jej príprava ma zaujala, odlišuje sa od známych postupov, kde sa kvietky luhujú vo vode a potom sa výluh varí s cukrom...neviem koľko výživných látok sa v takom tzv. mede zachová... 

Jej postup je iný. Hlávky kvietkov bez stopiek dáme do kvalitného medu a necháme 2 týždne luhovať. A už len natierať na chlebík. Kvety jeme spolu s medom. 

Na jeseň môžeme vykopať korene púpavy a pripraviť pálenku. Do flaše so širokým hrdlom dáme kúsky umytého a očisteného koreňa. Flašu zaplníme do polovice a dolejeme čírym alkoholom. Na 6 týždňov ju postavím na slnečné miesto a z času na čas potrasieme. Pálenka pomáha pri ťažkostiach s kĺbmi. Jednu čajovú lyžičku zriedenú s vodou užívať každý deň.

Jarná kúra

Nazbierame si za hrsť púpavových listov, umyjeme ich a odložíme do misky. Hodinu necháme odstáť a potom ich zjeme pred obedom. Kúra má trvať asi 4 týždne. Alebo dva razy po 4 týždne si robíme púpavový čaj a pijeme 250 ml denne. 

Pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica)

Je skvelým príkladom buriny, ktorá je hodnotná ako potravina i liečivo. Je bohatá na železo, vápnik, horčík, fosfor a chlorofyl. 

Zberá sa list a vňať na začiatku kvitnutia a to od mája do septembra. Sušíme ju v tieni na dobre vetranom mieste. 

Prečisťuje celé telo. Má močopudný účinok, pomáha pri nedostatku železa a magnézia v tele. Má krv čistiaci účinok.

V zmesi s nechtíkom lekárskym sa používa na liečbu chronických kožných ochorení. Čaj pijeme pri nízkom tlaku, ak máme vysoký tlak nemali by sme ju jesť ani piť. Odvar z koreňa pomáha vlasom, pôsobí proti lupinám a proti masteniu vlasov. 

Čaj môžeme piť v rozpätí 3 týždňov raz denne. (1 PL zaliať 250 ml vody, krátko povariť - 3-5 sekúnd a hneď odstaviť. Nechať 10 minút vyluhovať, precediť a piť po dúškoch).

Uprostred leta sa dajú zberať aj semená ktoré sa sušia a môžu sa použiť do jedla. Pomáha to pri raste vlasov. 

Pŕhľavové listy môžeme pripraviť podobne ako špenát, alebo pridávať do polievok, k zelenine, vaječným jedlám. Nekonzumujeme ju surovú. 

Liečivé rastliny

Dnes chcem pridať po dlhšom čase niečo nové do mojej rubriky "Bylinky na varenie a liečenie".  Prelistovala som moje obľúbené knihy a vybrala som z nich pre vás pár dobrých rád a zaujímavostí...

Bezpečné používanie byliniek

     Veľmi ľahko sa dá podľahnúť predstave, že bylinky sú celkom bezpečné len preto, lebo sú prírodné. Existujú však aj riziká, na ktoré netreba zabúdať. V prípade, ak trpíme nejakou závažnou chorobou alebo máme silné príznaky choroby, v tehotenstve, počas dojčenia, je potrebná rada a pomoc odborníka - lekára.
     Ak si bylinky zberáme sami, tiež by sme mali mať istotu, že ich skutočne dobre poznáme a v prípade ak sa obrátime na bylinkára, tiež by sme mali vybrať skúseného.

     Aktívne zložky v bylinkách majú schopnosť ovplyvňovať fyziologické funkcie tela - niektoré pôsobia mierne, iné sú extrémne silné. Platí teda, že čím silnejší je úcinok bylinky, tým nižšiu dávku potrebujeme, aby sme dosiahli potrebný účinok. Naše znalosti správneho dávkovania byliniek sa zakladajú hlavne na tradičnom poznaní, ktoré sa získavalo po stáročia, a v poslednom období sa dopĺňajú o nové poznatky z vedeckých výskumov.
     Znalosti ľudí o tom ako bylinné lieky pôsobia, sa vo svete značne líšia. V mnohých tradičných spoločenstvách panuje názor, že za účinok rastliny sú zodpovední duchovia, zatiaľ čo v iných spoločenstvách je to vzhľad a štruktúra rastliny, čiže "poznávacie znamenie", čo indikuje jej použitie ako liečiva.


Zber a spracovanie bylinných liečív

     Ak pestujeme bylinky doma, mali by sme ich pestovať na takom mieste záhrady, kde im nehrozí znečistenie. Vo voľnej prírode sa vyhýbajme miestam, kde hrozia poľnohospodárske postreky a vyhýbajme sa aj rastlinám rastúcim pri rušných cestách kde sú vystavované výfukovým plynom.

Ako zberáme jednotlivé časti rastlín a kedy:

• Listy mladé a zdravé odtrhneme,  ostriháme alebo odtrhneme výhonky alebo celé stonky.
• Kvety   zberáme krátko po otvorení púčikov. Kvety, ktoré rastú v súkvetiach napr. baza čierna, archangelika, alebo kvety na dlhých stonkách ako má levanduľa môžeme trhať aj so stonkami. Ináč zberáme okvetné lístky kvietkov napr. nechtík.
• Semená zberáme koncom leta v krátkom období medzi dozrením tobolky a momentom, keď praskne a semená sa rozletia po okolí. Tobolku odrežeme z rastliny aj s časťou stonky, spojíme si ich do viazaničiek a tie vložíme do papierového vrecka. Motúzikom stiahneme otvor vrecka okolo stopiek a zavesíme na teplé a vetrané miesto.
• Korene a podzemky zberáme na jeseň v niektorých prípadoch aj na jar. Vykopeme celú rastlinu aj s koreňom. Opatrne oddelíme koreň, ktorý chceme použiť a zvyšok presadíme. Korene očistíme od pôdy a opláchneme vodou. Čisté korene nakrájame na malé kúsky a vysušíme v rúre pri veľmi nízkej teplote 50 - 60 stupňov. Dvierka necháme pootvorené a korene pravidelne obraciame. Potom ich necháme vychladnúť a uskladníme.
• Presvedčíme sa, či zberáme správnu bylinku a jej správnu časť, pretože použitie nesprávnej časti môže byť tiež nebezpečné. 
• Nezberáme bylinky napadnuté hmyzom alebo inak znečistené.
• Zberáme v slnečné suché ráno po odparení rosy.
• Lunárny kalendár odporúča zber byliniek medzi novom a splnom.

     Bylinky môžeme pred sušením opláchnuť vodou.( Iná kniha však uvádza, že špinu z listov len jemne zotrieme ale neumývame vodou. Čo je teda správne neviem, ale ja umývam.) Najlepšie je sušiť bylinky   na tienistom a dobre vetranom mieste. Pred samotným sušením nasekané bylinky  uložíme na baliaci papier. Ak ich sušíme v celosti, po dôkladnom usušení ich nalámeme alebo nasekáme na menšie kúsky. Stonky menších byliniek môžeme sušiť aj tak, že ich zbavíme spodných listov, zviažeme do kytičiek a zavesíme dole hlavou.  Skladujeme ich v sklenených pohároch na tmavom mieste alebo v papierových vreckách. Správne uskladnené bylinky vydržia rok.

Všeobecné rady prípravy bylinných liečív

     Čaje alebo zápary sú najjednoduchším spôsobom prípravy bylinného liečiva z čerstvých alebo sušených listov a kvetov.

Čaj 
Na  vyluhovanie byliniek sa používa sklenený alebo keramický hrnček alebo šálka s pokrývkou - nie kovové. 
1 vrchovatú  čajovú lyžičku čerstvej bylinky alebo 1 zarovnanú čajovú lyžičku sušenej bylinky zalejeme  250 ml  vriacej  vody a prikryté  luhujeme 10 minút. Potom scedíme a pijeme.  Príprava čaju je rýchla a jednoduchá, možno kombinovať niekoľko byliniek, použiť čerstvé alebo sušené bylinky. Čaj je vhodný aj na kloktanie, omývanie, oplachovanie vlasov apod. Treba ho však použiť najneskôr do 24 hodín uchovaný v chladničke.

Odvar
Vhodný je   pri použití bobúľ, koreňov a kôry.
1 vrchovatú čajovú lyžičku sušeného alebo čerstvého bylinného materiálu  zalejeme 300-350 ml vody a pomaly  uvedieme do varu. (Nepoužívať hliníkové nádoby) Varíme  20 minút. Ak treba pripraviť väčšie množstvo, tak použiť 25 g byliniek a 500 ml vody. Tekutinu potom hneď scedíme a vypijeme. Odvar je vhodné použiť aj ako ústnu vodu, kloktadlo, omývadlo. Spotrebovať treba do 48 hodín, uchovávať v chladničke.

Tinktúra
Pripravuje sa maceráciou (máčaním) posekaného bylinného materiálu ktorejkoľvek časti rastliny v liehovom roztoku. Na sušený rastlinný materiál sa používa zvyčajne lieh nižšej koncentrácie 25 % a na čerstvý materiál 40 % lieh. Niekedy sa namiesto liehu používa ocot. Tinktúry možno uchovať tri roky aj viac. Použitím zmesi liehu a vody možno extrahovať vo vode rozpustné a nerozpustné zložky, čím sa získa koncentrovanejší produkt ako čaj alebo odvar. Koncentrácia bežne dostupných tinktúr je zvyčajne 1 diel bylinného materiálu a 3 diely vodno-liehového roztoku.
1 diel sušeného bylinného materiálu a 3 diely liehového roztoku. Posekaný bylinný materiál - koreň, list, kvet, plod dáme do čistého, podľa možnosti sterilizovaného skleneného pohára alebo panvice a nalejeme lieh. Na každých 100 g bylinného materiálu pridáme 300 ml liehového roztoku. Premiešame, aby bylinky boli ponorené, zatvoríme. Obsah každý deň, po dobu 10 dní dôkladne premiešame alebo potrasieme. Potom scedíme do sklenenej fľaše, uzatvoríme a odložíme na chladné miesto.