Janka, je kolegyňa mojej dcéry Evky. Ešte vlani pred Vianocami ma poprosila, či by som neurobila pre jej mamičku čiapku.
Priznám sa, že som čiapky, aj to detské, robila naposledy keď boli moje deti malé a to je už pekných pár rokov... Súhlasila som, veď urobiť veľkú čiapku nebude hádam taký problém... Chcela hačkovanú.
Prebehla som stránky na internete a to by nebol internet internetom, keby tam nebolo všetko. 😊
Našla som pár vzorov a začala som robiť. Do Vianoc bola jedna hotová. Bol trochu problém robiť čiapku bez veľkosti hlavy, tak trošku tlačila a aj dlhšia mohla byť kúsok, aby zakrývala viac uši.
Našla som pár vzorov a začala som robiť. Do Vianoc bola jedna hotová. Bol trochu problém robiť čiapku bez veľkosti hlavy, tak trošku tlačila a aj dlhšia mohla byť kúsok, aby zakrývala viac uši.
Žiadny problém, čiapku som upravila podľa želania a keďže mi Janka poslala aj za tašku nepotrebnej vlny čo mala doma, vybrala som z nej čiernu a urobila som aj čiernu čiapku.
Jej vďačnosť bola taká veľká, že ma dojala, a tak som z vlny čo som mala doma uhačkovala ešte šedú čiapku.
Ja si už teraz len želám, aby sa Jankina mamička v čiapkach dobre cítila a snáď sa jej aj páčia.
Ja si už teraz len želám, aby sa Jankina mamička v čiapkach dobre cítila a snáď sa jej aj páčia.
Popri tom, ako som čiapky dokončovala, piekol sa tvarohový závin.
Za oknom poletoval sneh a mne bolo trošku smutno, že nie je ešte len predvianočný čas....
Za oknom poletoval sneh a mne bolo trošku smutno, že nie je ešte len predvianočný čas....
Tú šalku čo mám v nej urobenú kávu som dostala od manžela...je celá čierna a keď do nej nalejem horúcu vodu tak takto zmení farbu...😊