Veľkonočné bochníčky

Pri tomto recepte sa mi akosi žiada zastaviť sa pri význame veľkonočných sviatkov.

Kvetná nedeľa
Kresťanom na celom svete otvorila šiesta pôstna nedeľa Palmarum (známa aj Kvetná alebo Pašiová), nazvaná podľa palmových ratolestí, ktorými v Jeruzaleme vítali prichádzajúceho Ježiša Krista. V kostole sa na Kvetnú nedeľu čítajú pašie, state o utrpení Ježiša. Kvetná nedeľa pripomenula triumfálny príchod Ježiša Krista medzi vítajúce davy. Kňazi posvätia vŕbové prútiky - bahniatka. Ľutia si ich dávajú ešte aj dnes v dome za okno, aby sa tak bránili pred búrkami a bleskami.

Veľký tichý týždeň

Podľa ľudovej tradície všetky dni v tomto týždni majú svoje mená a význam.

Modrý pondelok
Svoje meno odvodzuje od farby tmavobelasého rúcha, ktorým v minulosti prikrývali oltáre. 

Žltý utorok
Má svoje meno podľa farby po zime najvytúženejšieho jarného slniečka. Stretávame sa aj s názvom sivý utorok, pretože so svojou šedivosťou ostáva v porovnaní s inými dňami svätého týždňa najnenápadnejším.

Škaredá streda
O názov tohto dňa sa pričinil Judáš, ktorý za príslovečný Judášov groš zradil Ježiša. Predtým na neho škaredo zazeral. 

Zelený štvrtok
Ježiš slávil so svojimi učeníkmi Poslednú večeru. Názov je podľa jednej verzie odvodený zo spomienky na sviežu zeleň pre Ježiša takej osudovej Getsemanskej záhrady. Najrozšírenejším symbolom tohto dňa je však ticho. Práve v tento deň mlčia na kostolných vežiach zvony, ktoré, ako hovorí ľudová tradícia, odlietajú do Ríma, aby sa vrátili po západe slnka až na Bielu sobotu. Namiesto zvonov sa používali rapkáče. Ľudia sa umývali v potokoch, aby boli zdraví a krásni po celý rok.

Veľký piatok
V kresťanskom svete jeden z najtrúchlivejších dní roka, pretože je to deň Ježišovej mučeníckej smrti na kríži. Pre mnohých veriacich rôznych náboženstiev je to deň prísneho, často úplného pôstu, tichého rozjímania a dobrovoľnej izolácie od hlučných zábav. Deň má strohý a meditatívny charakter. Pozostáva z bohoslužby slova, ktorej vyvrcholením je spev alebo čítanie pašií podľa evanjelistu Jána. Domov sa odchádza v tichu. Nesmelo sa kopať v zemi, „lebo pán Ježiš bol vtedy v hrobe.

Biela sobota
Nový oheň symbolizoval nový život. Radostná oslava zmŕtvychvstania sa začína až večer po západe slnka posvätením ohňa, zapáli  sa večná lampa a novoposvätená veľkonočná sviečka – paškal. Na podvečerných bohoslužobných obradoch už znejú „rozviazané“ zvony. Veriaci často celú noc bdejú v chrámoch, aby tu privítali najväčší sviatok.

Veľkonočná nedeľa
Je radostným sviatkom Vzkriesenia Ježiša. Najväčší katolícky sviatok roka je aj dňom svätenia a konzumovania obradových jedál. Končí sa obdobie prísneho pôstu. 

Veľkonočný pondelok
Tento deň je už síce v novom týždni, ale patrí k hlavným veľkonočným sviatkom a v roku k najveselším. Zvyk šibania má preniesť symbolicky na ľudí po dlhej zime sviežosť. Oblievačka je znázorneným želaním po čistote a zdraví a vajíčka sú symbolom života. 

Veľkonočný týždeň je výnimočný nielen týmito dňami, ale aj jedlami, ktoré sú pre niektoré dni charakteristické. U nás to bude vo štvrtok niečo zelené, určite špenát, v piatok určite ryba, v sobotu údenina.  Keďže utorok dostal prívlastok žltý a zároveň je aj najnenápadnejším, ja som ho trošku zviditelnila takýmito veľkonočnými bochníčkami.

Suroviny: 1 kg polohrubej múky, 220 g masla (Hera maslová), 220 g práškového cukru, 4 žĺtky, 60 g droždia, 500 ml mlieka, citrónová kôra, vanilkový cukor, 40 g hrozienok, 70 g mandľových lupienkov, štipka soli, vajíčko na potretie.

Postup: Do trošky vlažného mlieka, 1 KL cukru a KL múky som rozmrvila droždie a nechala som vzísť kvások.

Zvyšnú múku som preosiala do misky a zmiešala so soľou. Maslo som si dala zmäknúť a vymiešala som ho s cukrom, vanilkovým cukrom, citrónovou kôrou (z 1/2 citróna) a žĺtkami. K vymiešanému maslu som prisypala múku, mlieko a kvások. Všetko som najskôr zmiešala vareškou v miske, potom som cesto spracovala rukou. Cesto bolo mäkučké, dobre sa s ním robilo. Keď sa už nelepilo, zapracovala som doň nasekané mandle a hrozienka, ktoré som pred použitím prepláchla vodou. 

Cesto som prikryla a dala som ho kysnúť. Keď zdvojnásobilo objem, rozdelila som ho na 5 menších častí a tie som vyválala na bochníky. Na plech som dala papier na pečenie, trochu som ho potrela maslom a uložila som bochníčky. Kým sa mi vyhriala rúra, na plechu podkysli. Potrela som ich rozšľahaným vajíčkom a posypala mandľovými lupienkami. 
Vrch som nožom nakrojila do kríža. Piekla som najskôr pri teplote 185 stupňov 20 minút, potom som teplotu znížila na 175 a dopekala som ešte asi 15 minút. V polovici pečenia som bochníčky prikryla papierom aby veľmi nestmavli. 

Dobre je pred pečením ešte jednotlivé bochníčky na plechu po bokoch potrieť olejom aby sa nezlepili dohromady a dali sa oddeliť.