Pestovaniu byliniek sa venujem už niekoľko rokov. Takmer všetky bylinky som si vypestovala sama zo semiačok, nepodarili sa mi vypestovať tymián a oregano, kúpila som si teda mladé rastlinky. V lete rada varím z čerstvých byliniek čaj, hlavne z medovky, mäty, nechtíka a šalvie a samozrejme si ich nasuším aj do zásoby aby bolo z čoho uvariť čajík aj v zime. Bylinky dávam aj do varených jedál a šalátov. Viem, že niektorým ľuďom nevyhovuje chuť a vôňa niektorých aromatických byliniek, moja rodina si už na to zvykla a preto ich používam skoro do každého jedla, hlavne v lete, keď sú čerstvé.
A ktoré patria k tým mojim najobľúbenejším?
Bazalka
Je jednoročná bylina. V marci vysejem semeno naširoko do debničiek v skleníku, alebo
po štipkách do kvetináčov – príliš husto vysiata hynie a nemá rada
presádzanie. Klíči 14-20 dní. Prepichujem po dvojiciach do črepníkov a
postupne otužujeme. Vysádzame von po jarných mrazoch. Osvedčilo sa mi aj priame vysievanie semien do pôdy. Mladú rastlinku je dobre zostrihnúť aby sa rozvetvila. Denne zalievam a pravidelne hnojím. Má rada
humóznu živinovú pôdu, vyžaduje slnko. Zaštipujem aby som zabránila nežiaducemu
kvitnutiu.
Používam v kuchyni: dáva vynikajúcu arómu pečeným a mletým mäsám, hydine, rybám, jedlám z vajec a
omáčkam. Pridávam pred koncom varenia (krátkym varom sa jej chuť zosilní). Čerstvá je
dobrá do paradajkových a syrových šalátov do špagiet a ostatných cestovín.
Dobre sa nakladá do oleja a octu.
Čaj zvyšuje chuť do jedla, posilňuje žalúdok, zmierňuje žalúdočné potiaže kašeľ a plynatosť,
lieči nervové vypätie.
Majoránka
Je to jednoročná rastlina. Vysievam v marci do črepníčkov, postupne
otužujeme a na záhon vysádzam v máji.
Vyžaduje humóznu pôdu a slnko, pravidelné zalievanie. Vo výške 10 cm rastlinu skrátim. Zberám na začiatku kvitnutia a suším v tieni na vzdušnom mieste.
Pridávam do polievok, omáčok a
mäsitých jedál., na pizzu, paradajky, do jedál zo zemiakov, údenín, do jedál zo strukovín.
Čaj podporuje vylučovanie žlče a tráviacich štiav, ukľudňuje nervy.
Pamajorán
obyčajný
Je trváca korenisto aromatická rastlina 45 cm vysoká známa aj ako oregano. Na jar ju
hlboko zrežem, množí sa delením. Vysievam ju v marci až apríli do črepníčkov ale aj priamo na záhon.
Na
liečebné účely sa zberám celá vňať. Strihám kvitnúcu vňať s listami pred
obedom, suším v tieni v prievane alebo zavesenú vo zväzkoch. Aromaticky vonia a chutí
horko. Listy a konce výhonkov obsahujú najviac silíc v dobe kvitnutia.
Je to vynikajúca korenina na mleté mäso
a diviny, na šaláty a dusenú zeleninu., cestoviny, na pizzu,
polievky, zemiakové jedlá. Dá sa naložiť aj do oleja. Môže sa aj zamraziť.
Nachádza sa v čajoch proti kašľu, uvoľňuje hlieny a potláča
kŕčovité záchvaty, lieči nechutenstvo.
Saturejka
Rada má priepustnú pôdu a slnko, neznáša premokrenie. Vysievam vo februári alebo v marci do črepníčkov, alebo od polovice mája na záhon –
ľahko pritlačiť. Keď má výšku 10
cm tak ju zostrihnem. Pravidelným strihaním vytvára veľa
aromatických výhonkov.
Zberám vňať tesne pred kvitnutím alebo v dobe kvitnutia od júna do
septembra. Suším rýchlo v tieni na vzdušnom mieste. Vňaťsa dá naložiť do oleja
alebo zmraziť.
Používam ako korenie na strukoviny, mastné mäso, šaláty a cestoviny,
na huby, zeleninu, ryžu (používa sa iba malé množstvo - nahrádza soľ a korenie).
Čaj má ukľudňujúci účinok pri zažívacích ťažkostiach.
Palina dračia
Je trváca bylina, známa aj ako estragon, vysoká 1-1,2 m. Kvitne drobnými
červeno-ružovými kvetmi od 7. do 9. mesiaca. Má rada teplé, slnečné stanovište a veľa
miesta. Vysievame ju v apríli až máji priamo na záhon do riadkov 50x60 cm.
Množí sa podzemnými odrezkami. Vyžaduje zalievanie a odstraňovanie kvetov,
na jeseň zostrihať a prikryť.
Je to
cenná kuchynská bylina s korenistou vôňou a trochu horkastou štipľavou
chuťou. Používajm listy, ktoré majú prenikavú štipľavú korenistú chuťa preto ju
pridávam do jedla veľmi opatrne. Ochucuje hydinu, ryby, paradajky, dobrá je do šalátov, dressingov, do ryžových
pokrmov, omáčok. Lístky zmrazené v kockách ľadu sa používajú do studených
nápojov na dosiahnutie zaujímavej arómy.
Na liečivé účely zberám vňať pred kvitnutím a suším
v malých zväzkoch zavesenú alebo v tenkej vrstve bez obracania
v tieni. V lete používam k priamej spotrebe konce výhonkov s malými
lístkami. Z usušených zväzkov obtrhávam lístky a dávam do dóz.
Používa sa ako čaj na zvýšenie chuti do jedla, povzbudzuje trávenie
a látkovú výmenu, proti kašľu, uvoľňuje hlieny, ako kloktadlo, pri
nespavosti.
Tymian
Pestovať v dobre priepustnej pôde na
chránených miestach. Po odkvitnutí v lete treba upraviť zrezaním, rovnako
aj na jeseň. Chrániť pred silným mrazom.
Listy zbierať v lete pred kvitnutím. Môže sa sušiť alebo vylúhovať
v oleji a octe.
Používam často spolu s petržlenom
a bobkovým listom na dochutenie marinád, plniek, nálevov, omáčok a
polievok, môže sa pridať aj do syrov, pizzy, k strukovinám.
Čaj pôsobí proti kašľu, kloktadlo pri boľavom
hrdle, zápale ďasien, uvoľňovaní hlienov, podporuje trávenie, proti nadúvaniu
Pažítka
Je to trvalka asi 30 cm vysoká. Darí sa jej vo
vápenato-humóznej pôde na slnku.
Vysieva sa vo februári – marci, von v apríli
– máji. Rozmnožuje sa delením trsov. Staršiu
a vädnúcu rastlinu zrezať a pohnojiť. Strihať do polovice trsov.
Nesuší sa, môže sa mraziť.
Dávam ju do šalátov, pomazánok, obsahuje veľa
minerálnych látok a vitamínu C.
Ligurček – maggi
Je to trvalka, množí sa delením trsov alebo
semenom.
Používam vňať, do polievok v ktorých sa varí, pridávam do omáčok, k mäsu, šalátom, ryži, všade tam, kde vegetu. (Používať opatrne lebo listy majú prenikavú chuť)
Koreň sa pridáva do žlčníkových čajových zmesí,
proti nadúvaniu, pri zápale mechúra
Kôpor
Dáva dobrú chuť kyslým polievkám, šalátom, rybám, mäsu, zemiakom, uhorkovým šalátom a nakladaným uhorkám.
Má aj liečivé
účinky. Čaj z neho podporuje spánok a uvoľňuje kŕče. Lyžičku semien na
jednu šálku vriacej vody, necháme 15 minút vylúhovať.
Rozmarín lekársky
V jarnom a letnom období odoberám odrezky a dávame zakoreňovať do
pohára s vodou. Zakorenené ich presadím do menších črepníčkov. Slabo rastúce rastliny v máji zmladím rezom, korene skrátim na polovicu
a zasadím voľne do pôdy na slnečný
záhon, kde ostane až do septembra. Potom ich presadím do nádoby. Za
teplého počasia výdatne zalievam a raz za 14 dní prihnoím. Na konci leta prenesiem do chladnej mistnosti kde prezimuje. Málo polievam. Na jar presadím a vždy skrátim korene.Veľmi rýchlo
rastie, preto ho počas vegetácie zrezávam, dobre to znáša. Staršie
rastliny a slabo rastúce výhonky je potrebné na jar zmladiť hlbokým rezom, čím
sa podporí rast. Rozmarín vyžaduje časté
presádzanie a zmladzovanie koreňov.
Zbiera sa zelená vňať pred kvitnutím, listy v čase kvitnutia, konce
výhonkov celé leto, listy obsahujú až 2
% silíc, triesloviny a iné látky.
Sušené listy a čerstvé jemne roztlačené listy používam na pečené ryby, jahňacinu, omáčky,
pizzu, cestoviny do zeleninových a mäsitých jedál ako aj šalátov, marinád, do
hubových jedál, do gulášov a do pokrmov talianskej a španielskej kuchyne . V pokrme iba povarím
a vyberiem.
Droga je vo väčších dávkach škodlivá, preto ju používam v malom množstve a s mierou!
Dá sa nakladať do oleja a octu.
Vnútorne pôsobí priaznivo na žalúdočnú a črevnú činnosť, choroby žlčníka, pri nízkom krvnom tlaku, nervozite, ako
upokojujúci prostriedok v klimaktériu, na uvoľnenie napätia a
vyčerpanosti. Nevhodný pre tehotné.
Yzop lekársky
Je to husto rozkonárený trváci 20-60 cm vysoký okrasný, voňavý a liečivý poloker. Kvitne v auguste a septembri fialovými
kvetmi. Darí sa mu v teplejších, slnečných a pred vetrami chránených
oblastiach. Pestuje sa ako viacročná rastlina. Predpestovanie sa robí vo
februári až marci tradičným spôsobom. V júni – júli sa vysadia asi 10 cm vysoké sadenice na
pozemok. Množí sa odrezkami.
Môžeme ho rozmnožiť aj delením starých trsov. Vysádzame ich v marci až
apríli do dobre kompostom i hnojivom zásobenej pôdy. Na jar rastlinu
zrezať na požadovaný tvar. V zime je dobre zakryť ju.
Bohato olistenú vňať asi 30
cm vysokú zberám vždy na začiatku kvitnutia aj dvakrát do roka
začiatkom júla a septembra. Na koreni ponechám asi desaťcentimetrové drevnaté
strnisko.
Vňať suším prirodzeným teplom. Usušená vňať má sivú farbu, korenistú, gáfrovú vôňu a príjemne horkú,
korenistú chuť.
Používam aj čerstvú aj sušenú vňať.
V kuchyni používam do šalátov. Listy i vňať pridávam do
polievok, zeleninových, zemiakových a rybacích šalátov, mäsových plniek, na grilované
ryby, do vaječných pokrmov.
Nesmú tehotné!
Droga znižuje potenie, v menšej miere pôsobí na odkašliavanie a
odhlieňovanie a tiež pri nechutenstve. Používa sa pri bolestiach žalúdka, zlom
trávení, aj ako slabé preháňadlo, pri nadúvaní. Lieči bronchitídu, kašeľ,
prechladnutie, chronický katar nosnej sliznice. V čínskej medicíne na
rany, zvracanie, angínu a hnačky. Potláča pocity úzkosti, upokojuje nervy.
Nechtík lekársky
Je vysoký 20-30 cm,
kvety má svetlooranžovej farby. Má rád slnečné, teplé a suché podnebie. Rastie aj v pôde chudobnej na živiny.
Sejem priamo na stanovište po štipkách
v jeseni alebo v marci až apríli do hĺbky 2 cm, vyklíči asi o týždeň.
Rastlinu neskôr vyjednotím, odstránim buriny a okopem. Môžeme si tiež
predpestovať priesady a v máji ich vysadiť na záhon. Ak chcem predĺžiť
kvitnutie, odstraňujem odkvitnuté súkvetia.
Zberám buď celé súkvetie, alebo jazykovité kvety v čase čerstvo
rozkvitnutého kvetu každý druhý až tretí deň, v čase medzi 10.-11.
hodinou a za suchého počasia. Suším pri normálnej teplote v tenkých
vrstvách na tienistých a vzdušných miestach čo najrýchlejšie. Môže sa sušiť aj
na slnku.
Nechtík pôsobí dezinfekčne, protizápalovo a hojivo na poškodené tkanivá.
Používa sa vo forme záparu i odvaru alebo ako súčasť zložených čajovín proti
kŕčom svalstva, na vylučovanie žlče, posilnenie činnosti srdca, zvýšenie
krvného tlaku a ako potopudný čaj. Olejové výťažky sa pridávajú do hojivých
krémov na popukané ruky, zapareniny, popáleniny a omrzliny.
Lieči rany, hnisajúce vredy a kožné rany, popáleniny, odreniny
a iné povrchové poranenia, kloktadlo pri aftoch, pri zápaloch ústnej
dutiny, žalúdočné vredy. Kvety utišujú nervovú sústavu, znižujú krvný tlak,
zosilňujú činnosť srdca.
Zápar: 2 PL
rozdrvených kvetov zaliať 400 ml vriacej vody nechať 2 hodiny lúhovať, užívať
100 ml 3 x denne pred jedlom.
2 PL rozdrvených kvetov zaliať 600 ml vriacej vody a lúhovať 1 hodinu.
Používať na kloktanie pri zápaloch ústnej dutiny.
Čerstvá šťava sa používa aj na odstránenie bradavíc.
Odvar: 2 PL
rozdrvených kvetov zaliať 600 ml vriacej vody, variť 3 minúty a lúhovať 1
hodinu. Použiť na výplach ústnej dutiny a zvonku.
Levanduľa
Je
náročná na hnojenie, preto pôdu každý rok na jar prihnojujem, častejšie
okopávam. Na jednom mieste môže rásť šesť až osem rokov.
V auguste až septembri rozmnožujem a to vrcholovými odrezkami.
Odrezky dlhé 5-8 cm zapichujem do substrátu na rozmnožovanie rastlín. Zeminu udržujem stále
vlhkú. Prezimujú v chladnom a svetlom priestore.
V prvej polovici augusta, po dokvitnutí urobím rez
levandule. Rastlina vytvorí množstvo nových výhonkov, ktoré do príchodu zimy
vyzrejú.
Radikálnejší rez urobím až začiatkom budúcej
jari. Nikdy nerežem až po staré drevo. Minuloročné výhonky skrátime o 2,5 cm aj viac, časť
olistených konárikov ponechám.
Každoročný spätný rez je veľmi dôležitý.
Základom dobrej starostlivosti o levanduľu je pravidelný rez, ktorého
cieľom je zabrániť vybehnutiu do starého dreva z ktorého by už nešli nové výhonky, starý základ je
lepšie zlikvidovať.
Kvety a vňať zberám pred úplným rozkvitnutím teda od júla do augusta.
Kvety zrezávam tesne nad vňaťou. Pri zbere vňate s kvetom odrezávam celé
kvetonostné stonky nad drevenou časťou. Zber robíme v ranných alebo
podvečerných hodinách za suchého počasia.
Suším zavesenú v zväzkoch v tieni. Uskladňujem na suchom a tmavom mieste.
Používa sa ako korenie do
zeleninových jedál a to spolu s kôprom a šalviou.
Levanduľa pôsobí proti kŕčom a upokojujúco, prii
reumatických
bolestiach. Suchú ju môžeme použiť aj proti moliam.
Lieči zažívanie, plynatosť, žalúdočné a črevné, obličkové koliky,
kúpeľ pi podráždení, vyčerpaní, depresii, liečba kožných ochorení.
Dúška tymianová
(Materina dúška)
Je to trvalý nízky poloker. Kvitne od mája do augusta a celá rastlina
aromaticky vonia. Vyhovuje jej pôda piesočnato-hlinitá, zásobená humusom a
vápnom. Počas drsnej zimy ľahko vymrzne. Na pôdach vlhkých, studených a
piesočnatých sa jej nedarí. Vysievame ju
vo februári až začiatkom marca. Rastlinky chránime pred zimou ale aj pred prudkých
slnkom. Začiatkom mája môžeme vysadiť von. Vysádzame po štyroch kusoch do
jedného trsu.
Rozmnožujeme na začiatku leta odrezkami, najvhodnejšie sú jednoročné
zdrevnatené, alebo delením trsov. Kríčkovito rastúce druhy zostávajú husté po
pravidelnom spätnom reze skoro na jar alebo hneď po odkvete. Výhonky skracujeme
o 2/3 až do dreva.
Zberám vňať od začiatku kvitnutia až po rozkvitnutie v suchom počasí
po rannej rose, vo výške 8-10
cm od zeme nad drevnatou časťou. Vňať vo
zväzkoch alebo vrstvách suším v tieni pri dostatočnom prúdení vzduchu a
teplote. Keďže sa láme a drobí, neprevraciam ju, len jemne natriasame. Dobre
usušená droga si zachováva vôňu a farbu.
Pridávam k mastným pečeným
zemiakom, do praženice, mäsových plniek, do údenín, fazuľových, šošovicových a
hrachových polievok, omáčok a zemiakových šalátov.
Droga pomáha pri trávení, bronchitíde, tíši kašel, uvoľňuje hlieny, posilňuje
žalúdok a nervy, zmierňuje nadúvanie, koliky. Nálev pred spaním ukľudňuje.
Slúži aj na výplach úst, na rany. Kloktadlo pri krčných infekciách, infekciách
ústnej dutiny. Používa sa pri chudokrvnosti, nespavosti, reumatizme,
kožných a nervových ochoreniach.
Šalvia lekárska
Je trváca bylina, ktorá tvorí 20-70 cm vysoký poloker. Je to teplomilná
rastlina, ktorá obľubuje suchšie, vápenaté pôdy na slnečných chránených
miestach. Na jednom mieste sa môže pestovať 5-10 rokov. Pestujeme ju
z priamej sejby, z predpestovaných priesad alebo delením starých
trsov. Na jar o 1/3 zrezať. Rozmnožuje sa aj koncovými odrezkami
v lete. Po odkvitnutí zaštipnúť na koci leta a ľahko prikryť.
Lisy vrátane mladých výhonkov zberám stále. Najviac účinkov majú listy pred kvitnutím v máji až júni. Zberám za suchého počasia. Prvý zber robíme
koncom mája až v júni, druhý v auguste až septembri. Vňať suším
prirodzeným teplom v tieni a v prievane v tenkých vrstvách.
Počas sušenia opatrne obraciam. Listy majú výraznú,
ostro korenistú chuť, nesmú mať čierne škrvrny. Používa sa čerstvá aj sušená.
Používa sa ako korenie do polievok, omáčok, šalátov, grilovaných a mäsitých
jedál.
Droga pomáha pri zápaloch dýchacích
ciest, proti kašľu, pri žalúdočných a črevných kataroch, pri obličkových a
močových kameňoch. Zvonku sa používa ako kloktadlo pri zápaloch ústnej dutiny,
zubov a hrdla. Pri
nočnom potení, pri klimaktériu, zle sa hojacich ranách a ekzémoch.
Čaj je vhodný na depresie, nervové vypätie, zlepšuje pamäť.
Šalviový čaj upokojuje nervy a zlepšuje náladu.
Zápar:
1-2 PL nadrobno posekanej šalvie zalejeme 400 ml vriacej vody a necháme vylúhovať
20 minút. Zápar precedíme a užívame trikrát denne 120 ml pred jedlom. Na
kloktanie používame taký istý zápar. Postačí piť tri týždne po
dve šálky denne. Silný vývar hojí rezné rany, používa sa na kloktanie, pri
krvácavosti ďasien a bolesti hrdla.
V čínskej medicíne sa používa na bolesti brucha a nespavosti.
Nepoužívať v tehotenstve!
Vo veľkom a častom používaní škodí zdraviu!
Pridáva sa do čajových zmesí.
Medovka
lekárska
Je to trváca bylina. Vysievame do
debničiek v marci, klíči 3 – 4 týždne. Riedko sejeme do riadkov
vzdialených od seba 3 cm.
Vhodné je semeno pomiešať s jemnými pilinami alebo pieskom. Zasypeme 2-3 cm vrstvou jemného
preosiateho piesku. Vysádzame na stanovište v máji vo vzdialenosti 50x50
cm. Dbáme na to, aby na koreňoch sadením zostalo čo najviac zeminy. Ihneď po
presadení polejeme, treba ich dobre polievať, kým dobre nezakorenia. Na jednom
mieste ju pestujeme 8-10 rokov.
Vňať zberám za suchého počasia na začiatku kvitnutia. Prvý zber robím koncom júna alebo začiatkom
júla. Olistenú vňať zrežem asi 5-10
cm nad zemoui vždy až nad
drevnatou časťou. Opatrne kladiem aby nesčernela. Suším v tenkej vrstve alebo
zavesenú v zväzočkoch na tienistom mieste. Správne usušená má peknú zelenú farbu s nádychom sivej, citrónovú vôňu a
štipľavú chuť. Uchovávam ju na suchom a vzdušnom mieste maximálne jeden rok.
Pri pomalom sušení listy hnednú a droga je bezcenná. Vňať a listy po odkvitnutí nie sú vhodné na
zber, hlboko zrezať aby sa
nevysemeňovala.
Čerstvá sa dáva do šalátov, do polievok, k hydine, rybám, do
zeleninových polievok. Neodporúča sa ju variť, ale dávať do hotových jedál.
Používa sa proti nadúvaniu a kŕčom, pôsobí
posilňujúco a upokojujúco a dodáva chuť do jedla. Podporuje tvorbu žlče,
tlmenie žlčníkových kolík, menštruačných kŕčov a je účinná pri ochorení
močových ciest. Pomáha pri odkašliavaní a uvoľňovaní hlienu, ako koktadlo pri
zápale mandlí a ďasien. Čaj posilňuje žalúdok a priaznivo pôsobí proti
nadúvaniu. Upokojuje nervovú sústavu, pri srdcových ochoreniach, podporuje chuť
do jedla, zmierňuje koliku a plynatosť, na zosilnenie zraku, pri
závratoch, mozgových poruchách, bolestivej menštruácii, reumatizme. Pomáha pri
nervozite, nespavosti, bolesti hlavy, pri prechladnutí a chrípke,
podporuje trávenie. Na naparovanie tváre, umývanie mastných vlasov.
Zápar: 2 PL zaliať
400 ml vriacej vody – lúhovať 20 minút, užívať 3 x denne 120 ml pred jedlom 15
minút.
Mäta pieporná
Je
trvalka asi 60 cm
vysoká, vonia a chutí ako mentol. Darí sa jej v tieni vo vlhkej,
humóznej pôde, vytvára plazivé výhonky. Rozmnožuje sa delením podzemných
výbežkov, alebo rozdelením rastliny na jar, netvorí semená. Je potrebné pleť
burinu rastúcu v jej blízkosti. V lete zostrihnúť.
Zbiera sa vňať (listy) priebežne na použitie a na sušenie zostrihať
výhonky tesne pred kvitnutím asi 20-30 cm dlhé, sušiť v tieni na sieti.
V lete hlboko zostrihnúť.
Do punčov, likérov, ovocných šalátov, miešaných nápojov.
Čaj povzbudzuje funkciu žlčníka, vylučovanie štiav, proti nevoľnosti,
nadúvaniu, bolesti hlavy, podporuje sústredenie. Pri ochorení žalúdka, žlčových
ciest, žlčových kameňoch, tráviacich ťažkostiach, nevoľnosti, zvracaní, hnačkách,
zápalových ochoreniach dýchacích ciest, pri závratoch, nespavosti, mozgovej porážke.
Pri nervovom vypätí, nespavosti. Podporuje sústredenie.
Odvar z listov na kožné
vyrážky, na kúpeľ pri nervovom vypätí, úľava pri reumatických
ťažkostiach, na kloktanie pri zápale ďasien.
Zápar: 2 ČL zaliať
200 ml vriacej vody – 20 minút lúhovať, piť 3 x denne po jedle 200 ml.
To sú aspoň niektoré koreniny a bylinky ktoré v mojej bylinkovej záhradke pestujem a používam. Uvedené údaje sú prevzaté z kníh o liečivých bylinkách, ktorých mám doma niekoľko (Veľká kniha byliniek, Nová kniha o bylinkách, Bylinná lekáreň, Domáca lekáreň)