pondelok 27. augusta 2018

Muffiny s černicami

Po dlhšom čase som opäť upiekla muffiny. A opäť iný recept ako tie predošlé čo som piekla. Veď prečo nevyskúšať niečo nové keď existuje toľko receptov na tieto malé milé koláčiky. Všetky sú chutné a upečené raz-dva.

V záhrade máme už len černice, keď nepočítam jabĺčka a pár hrušiek, ktoré zatiaľ zostali na strome a veríme, že  stihnú dozrieť kým ich osy nezlikvidujú.... Konečne tento rok strom bohato zarodil aj keď je to len mladá hruška,  ale tešiť sa z úrody bolo asi predčasné...
Černice stačíme jesť, nie je ich veľa ale zato sú pekné veľké. 


Rozpis je na 12 kusov 

Suroviny: 1 väčšie vajíčko, 150 g práškového cukru, 1 vanilínový cukor, 8 PL oleja, 150 ml bieleho smotanového jogurtu alebo kyslej smotany, 250 g hladkej múky, 1 prášok do pečiva, ovocie (môžu sa použiť aj čučoriedky, ríbezle, maliny, jahody...), mandľové lupienky.

Postup: Vajíčko som vymiešala s cukrom a vanilínovým cukrom. Stačí vymiešať vareškou. Pridávala som olej a biely jogurt. Múku som zmiešala s práško do pečiva a primiešala k tekutým surovinám. 

Všetko som dobre premiešala a naplnila papierové košíčky, mala som ich vložené v plechu na muffiny.  Do cesta som vtlačila 4 černice obalené v práškovom cukre.  Vrch som ešte posypala mandľovými lupienkami.

Piekla som pri teplote 180 stupňov 23 minút.


nedeľa 5. augusta 2018

Orechové štangle

Zdá sa vám to zvláštne pomenovanie pre zákusok? Hlavne to slovo štangla?
Dozvedela som sa, že štangla je  nárečové slovo, ktoré pomenováva železnú rúru alebo tyč. A keďže sa zákusok krája na tenšie obdlžníčky-štangličky tak je to v poriadku. 😊 

Je to starodávny recept, ktorý som si prepísala zo zošita mojej mamy, vyblednutého s rozliatym atramentom. Našťastie som zo zošita   zachránila  veľa receptov...  podarilo sa mi rozlúštiť takmer všetko, všetky suroviny. S postupami sa voľakedy veľmi nezdržiavali, pri každom recepte bolo jednou vetou napísané čo treba urobiť, žiadne zdĺhavé podrobné postupy. 😃 Keby som nemala už akú-takú skúsenosť s pečením, neviem čo by som z toho všetkého bola schopná napiecť. Ale vlastne až vtedy som si uvedomila, že aj ja si už píšem recepty len tak skrátene, nechce sa mi všetko rozpisovať. Možno voľakedy, keď niekto otvorí moje zošity s receptami tiež si povie: "načo mi je taký recept, keď neviem čo s tými surovinami mám robiť"....

Pamätám sa, že nielen mne ale aj súrodencom  tieto štangličky veľmi  chutili,   aj ked je to obyčajný koláč potretý lekvárom a poliaty čokoládou. Po upečení je síce tvrdší ale stačí aby odstál deň-dva a bude  mäkký. Bez problémov vydrží pár dní, pokiaľ sa samozrejme nezje. 

Ja som zákusok  nakrájala na kocky ale aj tak mu to pristane 😍 


Suroviny: 500 g hladkej múky, 250 g masla, 250 g práškového cukru (dala som len 200g), 1 prášok do pečiva, 1 vajce, postrúhaná citrónová kôra, za hrsť najemno nasekaných vlašských orechov.

Postup: Všetky suroviny som spracovala na cesto. Rozdelila som  ho na dve časti. Jednu časť cesta som rozvaľkala a pomocou valčeka preniesla  na vymastený a múkou vysypaný plech. Potrela som  lekvárom. 
Dobrý je malinový, ríbezľový ale aj slivkový a vlastne akýkoľvek. 

Rozvaľkať aj druhú časť cesta a preniesť na lekvár. Pritlačiť, popichať vidličkou a dať piecť. 
Piekla som pri teplote 180 stupňov. Čas som si zabudla odsledovať, ale pečie sa do bledohneda.
Vychladnutý koláč poliať čokoládovou polevou. Nakrájať.

Musím sa podeliť s mojimi skusenosťami. 
Namiesto hrsti orechov som dala až 150 g mletých nie nasekaných.  
Cesto sa dobre spracovalo ale pri vaľkaní som mala problémy. Prvé cesto sa mi podarilo dať na plech aj keď sa trochu potrhalo dorobila som ho malým valčekom priamo na plechu. 
Vrchné cesto som nemohla pekne rozvaľkať a preniesť, stále sa mi trhalo,  tak som ho dala do chladničky na chvíľu aby stuhlo a potom som ho na lekvár nastrúhala a valčekom uhľadila aby bol vrch rovný kvôli poleve.
Nepamätám sa, že by sa mi už takéto niečo bolo stalo, nerobila som recept prvykrát. Možno to bolo tým, že som do cesta dala mleté orechy a cesto bolo mastnejšie, alebo bolo orechov veľa. Alebo len preto, že bolo teplo a  s cestom sa zle robilo. Neviem, ale dôležité je, že sa zákusok podaril a chutil. 
Sem-tam treba aj improvizovať, no nie? 😉