Zlaté halušky

Dnes som zalistovala v knižke od Petra Novotného "Ham a mňam" a vybrala som na obed recept na niečo sladké. Chuťou sa veľmi podobal dukátovým buchtičkám.

Suroviny: 400 g polohrubej múky, 100 g rastlinného tuku (z toho 50 g do cesta), 100 g práškového cukru, 1 žĺtok, 15 g droždia , 500 ml mlieka, 1 vanilkový cukor, soľ, posekané mandle, orechy, hrozienka.

Postup: V časti vlažného mlieka som rozmiešala droždie.  Do preosiatej múky som pridala štipku soli, cukor,  vanilkový cukor, droždie, rozpustený vlažný tuk a v mlieku rozšľahaný žĺtok. 
Vypracovala som cesto. Prikryté som ho nechala kysnúť, potom som znova premiesila a nechala kysnúť. 
Vykysnuté cesto som rozvaľkala na pomúčenej doske na plát hrubý 1,5-2 cm, narezala som na pásy,  a tie na  menšie kúsky. Každý kúsok som namočila do roztopeného tuku (50 g) a ukladala som do vymastenej tortovej formy vedľa seba kým som nezaplnila dno. 
(Netreba ukladať až tak natesno, cesto ešte nakysne) 
Posypala som vrch mandľami (môže sa aj  orechami), hrozienkami a ukladala som druhú vrstvu, ktorú som tiež posypala mandľami a  hrozienkami. 
(Formu zaplniť len do 2/3 lebo pri pečení cesto narastie.)

Kým sa rúra vyhriala na 180 stupňov cesto ešte podkyslo. Piekla som asi 25 minút, potom som  dopekala pri 165 stupňoch do zlatova. 

Hotové halušky som nechala vychladnúť, nakrájala som a podávala preliate s vanilkovým pudingom.

A pretože som urobila viac cesta, zvýšila som si množstvá surovín o polovicu, naplnila som ešte malú tortovú formu ale s tým rozdielom, že som namiesto orechov a hrozienok použila na posypanie kúsky čokolády. K tomu som urobila čokoládový puding.

Zlaté halušky sa dajú jesť teplé preliate pudingom ale aj studené len tak potreté masielkom sú tiež výborné... . :)

Dobrú chuť!

Rozkvitnutá jar

Z krásnych jarných dní sa tešíme nielen my ľudia, ale aj príroda okolo nás...Zakvitnuté ovocné stromy sú balzamom na dušu tak, ako aj moja nádherne zakvitnutá skalka. Využila som posledné minulotýždňové slnečné dni a všetkú tú krásu som si takto uchovala...

"Domáca lekáreň" tak sa volá knižka, v ktorej autorka Eva Aschenbrennerová veľmi zaujímavo opisuje jej najobľúbenejšie liečivé rastliny a ich použitie. Zrozumiteľnou formou približuje jednotlivé liečivé účinky byliniek ako aj rady na  rôzne zdravotné problémy a recepty na čaje. 


Púpava lekárska (Taraxacum officinale  agg.)

Rastie ako jedna z prvých jarných bylín a niet snáď človeka, ktorý bu ju nepoznal. Okrem iného obsahuje vitamíny, horčiny a triesloviny, väčšie množstvo minerálnych látok. Na jeseň obsahuje iné účinné  látky ako na jar.

Zbierame listy, keď sú veľké 6-10 cm, väčšie nezbierame, sú prihorké. V jeseni vykopávame a zbierame koreň. 

Liečivá bylina má močopudný a žlčopudný efekt. Čistí krv a podporuje tvorbu krvi. Pomáha pri rôznych kožných problémoch (vhodná je kombinácia s lopúchom) a  aj pri celkovej slabosti. 

Z listov varíme čaj, pridávame ju do šalátov, polievok a zeleninových prívarkov. 

Z kvetov púpavy, ktoré zbierame zavčas ráno, pripravujeme med. A práve táto jej príprava ma zaujala, odlišuje sa od známych postupov, kde sa kvietky luhujú vo vode a potom sa výluh varí s cukrom...neviem koľko výživných látok sa v takom tzv. mede zachová... 

Jej postup je iný. Hlávky kvietkov bez stopiek dáme do kvalitného medu a necháme 2 týždne luhovať. A už len natierať na chlebík. Kvety jeme spolu s medom. 

Na jeseň môžeme vykopať korene púpavy a pripraviť pálenku. Do flaše so širokým hrdlom dáme kúsky umytého a očisteného koreňa. Flašu zaplníme do polovice a dolejeme čírym alkoholom. Na 6 týždňov ju postavím na slnečné miesto a z času na čas potrasieme. Pálenka pomáha pri ťažkostiach s kĺbmi. Jednu čajovú lyžičku zriedenú s vodou užívať každý deň.

Jarná kúra

Nazbierame si za hrsť púpavových listov, umyjeme ich a odložíme do misky. Hodinu necháme odstáť a potom ich zjeme pred obedom. Kúra má trvať asi 4 týždne. Alebo dva razy po 4 týždne si robíme púpavový čaj a pijeme 250 ml denne. 

Pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica)

Je skvelým príkladom buriny, ktorá je hodnotná ako potravina i liečivo. Je bohatá na železo, vápnik, horčík, fosfor a chlorofyl. 

Zberá sa list a vňať na začiatku kvitnutia a to od mája do septembra. Sušíme ju v tieni na dobre vetranom mieste. 

Prečisťuje celé telo. Má močopudný účinok, pomáha pri nedostatku železa a magnézia v tele. Má krv čistiaci účinok.

V zmesi s nechtíkom lekárskym sa používa na liečbu chronických kožných ochorení. Čaj pijeme pri nízkom tlaku, ak máme vysoký tlak nemali by sme ju jesť ani piť. Odvar z koreňa pomáha vlasom, pôsobí proti lupinám a proti masteniu vlasov. 

Čaj môžeme piť v rozpätí 3 týždňov raz denne. (1 PL zaliať 250 ml vody, krátko povariť - 3-5 sekúnd a hneď odstaviť. Nechať 10 minút vyluhovať, precediť a piť po dúškoch).

Uprostred leta sa dajú zberať aj semená ktoré sa sušia a môžu sa použiť do jedla. Pomáha to pri raste vlasov. 

Pŕhľavové listy môžeme pripraviť podobne ako špenát, alebo pridávať do polievok, k zelenine, vaječným jedlám. Nekonzumujeme ju surovú.