streda 7. februára 2018

Nanukové rezy

Posledný víkend sa niesol u nás v znamení oslavy. Syn mal narodeniny. Okrem jeho obľúbených punčových rezov, recept nájdete TU, som oprášila aj tento "starodávny" recept. 
Uvedomila som si, že  zákusok som vlastne doteraz nepiekla... zabudla som na tieto rezy, ktoré sme u nás doma v období detstva  často  pekávali. Zákusok je veľmi dobrý, orechové cesto s použitým krémom mu dodáva príjemú chuť. Vyskúšajte 😊




Suroviny: 5 vajec, 250 g práškového cukru, 10 PL uvarenej čiernej zrnkovej kávy, 200 g hrubej múky, 1 prášok do pečiva, 100 g mletých vlašských orechov.

Krém: 500 ml mlieka, 100 g hladkej múky, 20 g vanilínového cukru, 250 g masla, 230 g práškového cukru.

Poleva: 120 g čokolády na varenie, 100-120 ml šľahačkovej smotany.

Postup: Vymiešala som žĺtky s 2/3 cukru do peny, prilievala som po lyžiciach vychladnutú kávu. Šľahala som kým nevznikla hustá nadýchaná pena. Znížila som otáčky šľahača a primiešala som postupne múku s práškom do pečiva. Zo zvyšku cukru a bielkov som vyšľahala tuhý sneh a ten som zľahka vareškom primiešala k žĺtkovej hmote. 
Cesto som rozotrela na plech (32x38) vystlaný papierom na pečenie. Pri teplote 180 stupňov som piekla 27-30 minút. 

(Nezľaknúť sa lebo pri pečení sa cesto dosť nadvihne do bubliny, potom sa  vyrovná).
Po vychladnutí som z cesta papier stiahla. 

Krém: V mlieku som rozmiešala hladkú múku a vanilínový cukor. Za stáleho miešania som uvarila hustú kašu.
(Pozor! zo začiatku sa budú tvoriť hrčky ale postupne miešaním a varením sa úplne stratia).

Zmäknuté maslo som vyšľahala s cukrom a potom som postupne prišľahávala vlažnú, nie horúcu kašu. Krém som natrela na upečený a vychladnutý plát a nechala som stuhnúť. Poliala som polevou.

Poleva: Šľahačkovú smotanu som dobre zohriala, k bodu varu a zaliala som nalámanú čokoládu. Chvíľu som nechala postáť a potom som vymiešala na hladkú polevu.

(Množstvo smotany je treba upraviť podľa potreby a radšej priliať ak treba aby nebola poleva veľmi riedka).




piatok 26. januára 2018

Aby nebola Jankinej mame zima...

Janka, je kolegyňa mojej dcéry Evky. Ešte vlani pred Vianocami ma poprosila, či by som neurobila pre jej mamičku čiapku. 

Priznám sa, že som čiapky, aj to detské,  robila naposledy keď boli moje deti malé a to je už pekných pár rokov... Súhlasila som, veď  urobiť veľkú čiapku nebude hádam taký problém... Chcela hačkovanú. 

Prebehla som stránky na internete a to by nebol internet internetom, keby tam nebolo všetko. 😊 
Našla som pár vzorov a začala som robiť. Do Vianoc bola jedna hotová.  Bol trochu problém robiť čiapku bez veľkosti hlavy, tak   trošku tlačila a aj dlhšia mohla byť kúsok, aby zakrývala viac uši.  
Žiadny problém, čiapku som upravila podľa želania  a keďže mi Janka poslala aj za tašku nepotrebnej vlny čo mala doma, vybrala som z nej čiernu a urobila som aj čiernu čiapku. 
Jej vďačnosť bola taká veľká, že ma dojala,  a tak som z vlny čo som mala doma  uhačkovala ešte šedú čiapku. 

Ja si už teraz len želám, aby sa Jankina mamička v čiapkach dobre cítila a snáď sa jej aj  páčia.




Popri tom, ako som čiapky dokončovala, piekol sa tvarohový závin
Za oknom poletoval sneh a mne bolo trošku smutno, že nie je ešte len predvianočný čas....



Tú šalku čo mám v nej urobenú  kávu som dostala od manžela...je celá čierna a keď do nej nalejem horúcu vodu tak takto zmení farbu...😊