nedeľa, 19. júna 2016

Lahodná krémeška

Môže byť krémeška zlá? Hádam ani nie... Všetky,  ktoré som zatiaľ  jedla mi chutili a to nemyslím len tie, čo som sama upiekla, ale aj tie, ktoré som jedla v cukrárňach. Pre mňa je totiž krémeška  zákuskom č. 1 a keď si v cukrárni vyberám, môže v nej  byť akýkoľvek pestrý sortiment, určite vyhráva krémeška. 
Musím sa ale priznať, že zatiaľ najlepšiu krémešku  som jedla v Lučenci.

Keď som bola na poslednej kontrole, chodím pravidelne raz ročne v novembri  k ortopédovi a   konečne som mohla ísť už bez barlí, urobili sme si prechádzku mestom. 
Na hlavnej ulici plnej obchodov sme si  všimli  maďarskú cukrárničku. Nakukli sme s dcérou dnu a už sme v nej  zostali...  Zákusky, aké sa len tak nevidia, z každého by sme chceli ochutnať, ťažký výber,  ale nakoniec predsa zvíťazil maďarský krémeš. Počula som o ňom samé chváli a vždy som  túžila ochutnať ho,  splnilo sa mi to. 
Bol neskutočne dobrý. Cesto, ktoré sa rozplývalo na jazyku a ten krém....jemný vanilkový. Samozrejme sme nešetrili chválou. Staršia pani,  ktorá tam predávala trošku lámavou slovenčinou ďakovala, bola veľmi milá a priznala, že nie sme prvé, ktoré sú spokojné, že majú zákazníkov až z Banskej Bystrice. Nečudujem sa, veď nielen chuť ale aj cena bola viac ako výborná. 
Ja len verím, že cukrárnička je tam stále a stále predávajú také výborné zákusky za takú výbornú cenu a na jeseň, keď pôjdem opäť na kontrolu sa u nich určite zastavíme...



Moja krémeška sa tej maďarskej nevyrovná ale trošku mi ju  chuťou pripomínala.

Suroviny: 2 balenia mrazeného lístkového cesta, 5 žĺtkov, 150 g kryštálového cukru, 1 vanilínový cukor, 4 PL hladkej múky, 3 PL Solamylu, 1 l mlieka, 125 g masla, 3 PL rumu.

Postup: Rozmrazené lísktové cestá som rozvaľkala a upiekla dva pláty. 
Pečiem ich na opaku plechu, na papieri na pečenie pri teplote 195 stupňov asi 15 minút. Pláty nechám vychladnúť.  Jeden - spodný plát zostane  v celku a vrchný nakrájam na štvorce. 
Na spodný plát natriem krém a uložím nakrájané štvorce. Trochu pritlačím, dokrojím jednotlivé kúsky krémešky a pocukrujem. 

Krém: Žĺtky som rozmiešala s cukrom a vanilínovým cukrom, priliala som trochu mlieka, primiešala som múku a Solamyl. Zvyšok mlieka som dala variť a do vriaceho som zamiešala žĺtkovú zmes. Uvarila som hustú kašu.  Odstavila som a do teplej  som zamiešala maslo a rum.



Aby ste si nemysleli, že som v Lučenci  obzerala len cukrárne a obchody, to určite nie, aspoň pár záberov z mesta...

















2 komentáre:

  1. Evka, krásne mesto, rozmýšľam, že som tam nebola a ani tadiaľ neprechádzala. Vidíš, zisťujem, že ani Slovensko nepoznám :-(
    Veľmi sa mi páči to turecké servírovanie kávy. Ja som kedysi zažila niečo podobné v Miškolci v starodávnej cukrárni. S chlapcami sme chodili okolo, ale vyzeralo to tam moc nóbl na nás. Ale mladší, odvážny, tam vošiel, mal 7 rokov, tak sme za nám museli, sadol si k stolu, tak aj my, nakoniec som si dala kávu a im čaj, po koláčiku, už veru neviem aký, ale také servírovanie, že sme len tak čumeli. Personál na 1, aj keď sme si vôbec nerozumeli, všetko bolo na vysokej úrovni. A vďaka Maťkovi mám zážitok na celý život :-)
    Krémeš je najobľúbenejší koláčik nášho vnuka. Ja ho robím veľmi málokedy a asi by som mohla častejšie!
    Pááá

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Danka vidíš ako sa nám niekedy vedeli deti postarať o zážitok :))) A čo sa týka mesta, je to pekné mesto, tiež mi prirástlo k srdcu. pá

    OdpovedaťOdstrániť