Bylinková záhradka

Pestovaniu byliniek sa venujem už niekoľko rokov. Takmer všetky bylinky som si vypestovala sama zo semiačok, nepodarili sa mi vypestovať tymián a oregano, kúpila som si teda mladé rastlinky. V lete rada varím z čerstvých byliniek čaj,  hlavne z medovky, mäty, nechtíka a šalvie a samozrejme si ich  nasuším  aj do zásoby aby bolo z čoho uvariť čajík aj v zime. Bylinky dávam aj do varených jedál a šalátov. Viem, že niektorým ľuďom nevyhovuje chuť a vôňa niektorých aromatických byliniek, moja rodina si už na to zvykla a preto ich  používam skoro do každého jedla, hlavne v lete, keď sú čerstvé.

A ktoré patria k tým mojim najobľúbenejším?

Bazalka

Je jednoročná bylina. V marci vysejem semeno  naširoko do debničiek v skleníku, alebo po štipkách do kvetináčov – príliš husto vysiata hynie a nemá rada presádzanie. Klíči 14-20 dní. Prepichujem po dvojiciach do črepníkov a postupne otužujeme. Vysádzame von po jarných mrazoch. Osvedčilo sa mi aj priame vysievanie semien do pôdy. Mladú rastlinku je dobre zostrihnúť aby sa rozvetvila.  Denne zalievam a  pravidelne hnojím. Má rada humóznu živinovú pôdu, vyžaduje slnko. Zaštipujem aby som zabránila nežiaducemu kvitnutiu.

Používam  v kuchyni: dáva vynikajúcu arómu pečeným a mletým mäsám, hydine, rybám, jedlám z vajec a  omáčkam. Pridávam  pred koncom varenia (krátkym varom sa jej chuť zosilní). Čerstvá je dobrá do paradajkových a syrových šalátov do špagiet a ostatných cestovín.

Dobre sa nakladá do oleja a octu.

Čaj zvyšuje chuť do jedla, posilňuje žalúdok, zmierňuje žalúdočné potiaže kašeľ a plynatosť, lieči nervové vypätie. 

 

Majoránka

Je to jednoročná rastlina. Vysievam v marci do črepníčkov, postupne otužujeme a na záhon vysádzam v máji. Vyžaduje humóznu pôdu a slnko, pravidelné zalievanie. Vo výške 10 cm rastlinu skrátim. Zberám na začiatku kvitnutia a suším v tieni na vzdušnom mieste.

Pridávam do polievok, omáčok a mäsitých jedál., na pizzu, paradajky, do jedál zo zemiakov, údenín, do jedál zo strukovín.

Čaj podporuje vylučovanie žlče a tráviacich štiav, ukľudňuje nervy.

Pamajorán obyčajný 

 

Je trváca korenisto aromatická rastlina 45 cm vysoká známa aj ako oregano. Na jar ju hlboko zrežem, množí sa delením.  Vysievam ju v marci až apríli do črepníčkov ale aj priamo na záhon.

Na liečebné účely sa zberám celá vňať. Strihám  kvitnúcu vňať s listami pred obedom, suším v tieni v prievane alebo zavesenú vo zväzkoch.  Aromaticky vonia a chutí horko. Listy a konce výhonkov obsahujú najviac silíc v dobe kvitnutia.

Je to vynikajúca korenina na mleté mäso a diviny, na šaláty a dusenú zeleninu., cestoviny, na pizzu, polievky, zemiakové jedlá. Dá sa naložiť aj do oleja. Môže sa aj zamraziť. 

Nachádza sa v čajoch proti kašľu, uvoľňuje hlieny a potláča kŕčovité záchvaty, lieči nechutenstvo.

Saturejka

Rada má priepustnú pôdu a slnko, neznáša premokrenie. Vysievam  vo februári alebo v marci do črepníčkov, alebo od polovice mája na záhon – ľahko pritlačiť. Keď má výšku 10 cm tak ju zostrihnem. Pravidelným strihaním vytvára veľa aromatických výhonkov.

Zberám  vňať tesne pred kvitnutím alebo v dobe kvitnutia od júna do septembra. Suším rýchlo v tieni na vzdušnom mieste. Vňaťsa dá naložiť do oleja alebo zmraziť.

Používam ako korenie na strukoviny, mastné mäso, šaláty a cestoviny, na huby, zeleninu, ryžu (používa sa  iba malé množstvo - nahrádza soľ a korenie).

Čaj má ukľudňujúci účinok pri zažívacích ťažkostiach.

Palina dračia 

Je trváca bylina, známa aj ako estragon, vysoká 1-1,2 m. Kvitne drobnými červeno-ružovými kvetmi od 7. do 9. mesiaca.  Má rada teplé, slnečné stanovište a veľa miesta. Vysievame ju v apríli až máji priamo na záhon do riadkov 50x60 cm. Množí sa podzemnými odrezkami. Vyžaduje zalievanie a odstraňovanie kvetov, na jeseň zostrihať a prikryť.

Je to cenná kuchynská bylina s korenistou vôňou a trochu horkastou štipľavou chuťou. Používajm listy, ktoré majú prenikavú štipľavú korenistú chuťa preto  ju pridávam  do jedla veľmi opatrne. Ochucuje hydinu, ryby, paradajky, dobrá je  do šalátov, dressingov, do ryžových pokrmov, omáčok. Lístky zmrazené v kockách ľadu sa používajú do studených nápojov na dosiahnutie zaujímavej arómy.

Na liečivé účely zberám vňať pred kvitnutím   a suším v malých zväzkoch zavesenú alebo v tenkej vrstve bez obracania v tieni. V lete používam  k priamej spotrebe konce výhonkov s malými lístkami. Z usušených zväzkov obtrhávam lístky a dávam  do dóz. 

Používa sa ako čaj na zvýšenie chuti do jedla, povzbudzuje trávenie a látkovú výmenu, proti kašľu, uvoľňuje hlieny, ako kloktadlo, pri nespavosti.

 

Tymian

Pestovať v dobre priepustnej pôde na chránených miestach. Po odkvitnutí v lete treba upraviť zrezaním, rovnako aj na jeseň. Chrániť pred silným mrazom.  Listy zbierať v lete pred kvitnutím. Môže sa sušiť alebo vylúhovať v oleji a octe.

Používam  často spolu s petržlenom a bobkovým listom na dochutenie marinád, plniek, nálevov, omáčok a polievok, môže sa pridať aj do syrov, pizzy, k strukovinám. 

Čaj pôsobí proti kašľu, kloktadlo pri boľavom hrdle, zápale ďasien, uvoľňovaní hlienov, podporuje trávenie, proti nadúvaniu

 

Pažítka

Je to trvalka asi 30 cm vysoká. Darí sa jej vo vápenato-humóznej pôde na slnku.

Vysieva sa vo februári – marci, von v apríli – máji. Rozmnožuje sa delením trsov. Staršiu a vädnúcu rastlinu zrezať a pohnojiť. Strihať do polovice trsov. Nesuší sa, môže sa mraziť.

Dávam ju  do šalátov, pomazánok, obsahuje veľa minerálnych látok a vitamínu C.

Ligurček – maggi

Je to trvalka, množí sa delením trsov alebo semenom.
Používam  vňať, do polievok v ktorých sa varí, pridávam do omáčok, k mäsu, šalátom, ryži, všade tam, kde vegetu. (Používať opatrne lebo listy majú prenikavú chuť)

Koreň sa pridáva do žlčníkových čajových zmesí, proti nadúvaniu, pri zápale mechúra

Kôpor

Dáva dobrú chuť kyslým polievkám, šalátom, rybám, mäsu, zemiakom, uhorkovým šalátom a nakladaným uhorkám.

Má aj liečivé účinky. Čaj z neho podporuje spánok a uvoľňuje kŕče. Lyžičku semien na jednu šálku vriacej vody, necháme 15 minút vylúhovať.

Rozmarín lekársky

V jarnom a letnom období odoberám odrezky a dávame zakoreňovať do pohára s vodou. Zakorenené ich presadím do menších črepníčkov. Slabo rastúce rastliny v máji zmladím rezom, korene skrátim na polovicu a zasadím voľne do pôdy na slnečný  záhon, kde ostane až do septembra. Potom ich presadím do nádoby. Za teplého počasia výdatne zalievam a raz za 14 dní prihnoím. Na konci leta prenesiem do chladnej mistnosti kde prezimuje. Málo polievam.  Na jar presadím a vždy skrátim korene.Veľmi rýchlo rastie, preto ho počas vegetácie zrezávam, dobre to znáša.  Staršie rastliny a slabo rastúce výhonky je potrebné na jar zmladiť hlbokým rezom, čím sa podporí rast.   Rozmarín vyžaduje časté presádzanie a zmladzovanie koreňov.

Zbiera sa zelená vňať pred kvitnutím, listy v čase kvitnutia, konce výhonkov celé leto, listy obsahujú až 2 % silíc, triesloviny a iné látky.

Sušené listy a čerstvé jemne roztlačené listy používam  na pečené ryby, jahňacinu,  omáčky, pizzu, cestoviny do zeleninových a mäsitých jedál ako aj šalátov, marinád, do  hubových jedál, do gulášov a do pokrmov talianskej a španielskej kuchyne . V pokrme  iba povarím a vyberiem.

Droga je vo väčších dávkach škodlivá, preto ju používam v malom množstve a  s mierou!

Dá sa nakladať do oleja a octu.

Vnútorne pôsobí priaznivo na žalúdočnú a črevnú činnosť, choroby žlčníka,  pri nízkom krvnom tlaku, nervozite, ako upokojujúci prostriedok v klimaktériu, na uvoľnenie napätia a vyčerpanosti. Nevhodný pre tehotné.

Yzop lekársky

Je to husto rozkonárený trváci 20-60 cm vysoký okrasný, voňavý   a liečivý poloker.  Kvitne v auguste a septembri fialovými kvetmi. Darí sa mu v teplejších, slnečných a pred vetrami chránených oblastiach. Pestuje sa ako viacročná rastlina. Predpestovanie sa robí vo februári až marci tradičným spôsobom.  V júni – júli sa vysadia asi 10 cm vysoké sadenice na pozemok.  Množí sa odrezkami. Môžeme ho rozmnožiť aj delením starých trsov. Vysádzame ich v marci až apríli do dobre kompostom i hnojivom zásobenej pôdy. Na jar rastlinu zrezať na požadovaný tvar. V zime je dobre zakryť ju.

Bohato olistenú vňať asi 30 cm vysokú zberám  vždy na začiatku kvitnutia aj dvakrát do roka začiatkom júla a septembra. Na koreni ponechám asi desaťcentimetrové drevnaté strnisko.

Vňať suším prirodzeným teplom. Usušená vňať má sivú farbu, korenistú, gáfrovú vôňu a príjemne horkú, korenistú chuť. 

Používam aj čerstvú aj sušenú vňať.

V kuchyni  používam do šalátov. Listy i vňať  pridávam do polievok, zeleninových, zemiakových a rybacích šalátov, mäsových plniek, na grilované ryby, do vaječných pokrmov.  

Nesmú tehotné!

Droga znižuje potenie, v menšej miere pôsobí na odkašliavanie a odhlieňovanie a tiež pri nechutenstve. Používa sa pri bolestiach žalúdka, zlom trávení, aj ako slabé preháňadlo, pri nadúvaní. Lieči bronchitídu, kašeľ, prechladnutie, chronický katar nosnej sliznice. V čínskej medicíne na rany, zvracanie, angínu a hnačky. Potláča pocity úzkosti, upokojuje nervy.

Nechtík lekársky

Je vysoký 20-30 cm, kvety má svetlooranžovej farby. Má rád slnečné, teplé a suché podnebie. Rastie aj v pôde chudobnej na živiny. 

Sejem  priamo na stanovište  po štipkách v jeseni alebo v marci až apríli do hĺbky 2 cm, vyklíči asi o týždeň. Rastlinu neskôr vyjednotím, odstránim buriny a okopem. Môžeme si tiež predpestovať priesady a v máji ich vysadiť na záhon. Ak chcem predĺžiť kvitnutie, odstraňujem odkvitnuté súkvetia. 

Zberám buď celé súkvetie, alebo jazykovité kvety v čase čerstvo rozkvitnutého kvetu každý druhý až tretí deň,  v čase medzi 10.-11. hodinou a za suchého počasia. Suším pri normálnej teplote v tenkých vrstvách na tienistých a vzdušných miestach čo najrýchlejšie. Môže sa sušiť aj na slnku.   

Nechtík pôsobí dezinfekčne, protizápalovo a hojivo na poškodené tkanivá. Používa sa vo forme záparu i odvaru alebo ako súčasť zložených čajovín proti kŕčom svalstva, na vylučovanie žlče, posilnenie činnosti srdca, zvýšenie krvného tlaku a ako potopudný čaj. Olejové výťažky sa pridávajú do hojivých krémov na popukané ruky, zapareniny, popáleniny a omrzliny. 

Lieči rany, hnisajúce vredy a kožné rany, popáleniny, odreniny a iné povrchové poranenia, kloktadlo pri aftoch, pri zápaloch ústnej dutiny, žalúdočné vredy. Kvety utišujú nervovú sústavu, znižujú krvný tlak, zosilňujú činnosť srdca.

Zápar: 2 PL rozdrvených kvetov zaliať 400 ml vriacej vody nechať 2 hodiny lúhovať, užívať 100 ml 3 x denne pred jedlom.

2 PL rozdrvených kvetov zaliať 600 ml vriacej vody a lúhovať 1 hodinu. Používať na kloktanie pri zápaloch ústnej dutiny.

Čerstvá šťava sa používa aj na odstránenie bradavíc.

Odvar: 2 PL rozdrvených kvetov zaliať 600 ml vriacej vody, variť 3 minúty a lúhovať 1 hodinu. Použiť na výplach ústnej dutiny a zvonku.

Levanduľa

Je náročná na hnojenie, preto pôdu každý rok na jar prihnojujem, častejšie okopávam. Na jednom mieste môže rásť šesť až osem rokov.

V auguste až septembri  rozmnožujem a to vrcholovými odrezkami. Odrezky dlhé 5-8 cm zapichujem do substrátu na rozmnožovanie rastlín. Zeminu udržujem stále vlhkú. Prezimujú v chladnom a svetlom priestore.

V prvej polovici augusta, po dokvitnutí urobím rez levandule. Rastlina vytvorí množstvo nových výhonkov, ktoré do príchodu zimy vyzrejú.

Radikálnejší rez urobím až začiatkom budúcej jari. Nikdy nerežem až po staré drevo. Minuloročné výhonky skrátime o 2,5 cm aj viac, časť olistených konárikov ponechám.  

Každoročný spätný rez je veľmi dôležitý.  

Základom dobrej starostlivosti o levanduľu je pravidelný rez, ktorého cieľom je zabrániť vybehnutiu do starého dreva z ktorého  by už nešli nové výhonky, starý základ je lepšie zlikvidovať.

Kvety a vňať zberám pred úplným rozkvitnutím teda od júla do augusta. Kvety zrezávam tesne nad vňaťou. Pri zbere vňate s kvetom odrezávam celé kvetonostné stonky nad drevenou časťou. Zber robíme v ranných alebo podvečerných hodinách za suchého počasia.  Suším zavesenú v zväzkoch v tieni. Uskladňujem na suchom a tmavom mieste. 

Používa sa ako korenie do zeleninových jedál a to spolu s kôprom a šalviou.

 

Levanduľa pôsobí proti kŕčom a upokojujúco, prii  reumatických bolestiach. Suchú ju môžeme použiť aj proti moliam. 

Lieči zažívanie, plynatosť, žalúdočné a črevné, obličkové koliky, kúpeľ pi podráždení, vyčerpaní, depresii, liečba kožných ochorení.

Dúška tymianová (Materina dúška)

Je to trvalý nízky poloker. Kvitne od mája do augusta a celá rastlina aromaticky vonia. Vyhovuje jej pôda piesočnato-hlinitá, zásobená humusom a vápnom. Počas drsnej zimy ľahko vymrzne. Na pôdach vlhkých, studených a piesočnatých sa jej nedarí. Vysievame ju  vo februári až začiatkom marca. Rastlinky chránime pred zimou ale aj pred prudkých slnkom. Začiatkom mája môžeme vysadiť von. Vysádzame po štyroch kusoch do jedného trsu. 

Rozmnožujeme na začiatku leta odrezkami, najvhodnejšie sú jednoročné zdrevnatené, alebo delením trsov. Kríčkovito rastúce druhy zostávajú husté po pravidelnom spätnom reze skoro na jar alebo hneď po odkvete. Výhonky skracujeme o 2/3 až do dreva.

Zberám vňať od začiatku kvitnutia až po rozkvitnutie v suchom počasí po rannej rose,  vo výške 8-10 cm od zeme nad drevnatou časťou. Vňať vo zväzkoch alebo vrstvách suším v tieni pri dostatočnom prúdení vzduchu a teplote. Keďže sa láme a drobí, neprevraciam ju, len jemne natriasame. Dobre usušená droga si zachováva vôňu a farbu. 

Pridávam k mastným pečeným zemiakom, do praženice, mäsových plniek, do údenín, fazuľových, šošovicových a hrachových polievok, omáčok a zemiakových šalátov.

Droga pomáha pri trávení, bronchitíde,  tíši kašel, uvoľňuje hlieny, posilňuje žalúdok a nervy, zmierňuje nadúvanie, koliky. Nálev pred spaním ukľudňuje. Slúži aj na výplach úst, na rany. Kloktadlo pri krčných infekciách, infekciách ústnej dutiny. Používa sa   pri chudokrvnosti, nespavosti, reumatizme, kožných a nervových ochoreniach.

Šalvia lekárska

Je trváca bylina, ktorá tvorí 20-70 cm vysoký poloker. Je to teplomilná rastlina, ktorá obľubuje suchšie, vápenaté pôdy na slnečných chránených miestach. Na jednom mieste sa môže pestovať 5-10 rokov. Pestujeme ju z priamej sejby, z predpestovaných priesad alebo delením starých trsov. Na jar o 1/3 zrezať. Rozmnožuje sa aj koncovými odrezkami v lete. Po odkvitnutí zaštipnúť na koci leta a ľahko prikryť.

Lisy vrátane mladých výhonkov zberám stále.  Najviac účinkov majú listy pred kvitnutím v máji až júni. Zberám za suchého počasia. Prvý zber robíme koncom mája až v júni, druhý v auguste až septembri. Vňať suším prirodzeným teplom v tieni a v prievane v tenkých vrstvách. Počas sušenia  opatrne obraciam.  Listy majú výraznú, ostro korenistú chuť, nesmú mať čierne škrvrny.  Používa sa čerstvá aj sušená.

Používa sa ako korenie do polievok, omáčok, šalátov, grilovaných a mäsitých jedál.

Droga  pomáha pri zápaloch dýchacích ciest, proti kašľu, pri žalúdočných a črevných kataroch, pri obličkových a močových kameňoch. Zvonku sa používa ako kloktadlo pri zápaloch ústnej dutiny, zubov a hrdla.  Pri nočnom potení, pri klimaktériu,  zle sa hojacich ranách a ekzémoch.

Čaj je vhodný na depresie, nervové vypätie, zlepšuje pamäť.                    

Šalviový čaj upokojuje nervy a zlepšuje náladu.

Zápar: 1-2 PL nadrobno posekanej šalvie zalejeme 400 ml vriacej vody a necháme vylúhovať 20 minút. Zápar precedíme a užívame trikrát denne 120 ml pred jedlom. Na kloktanie používame taký istý zápar.  Postačí piť tri týždne po dve šálky denne. Silný vývar hojí rezné rany, používa sa na kloktanie, pri krvácavosti ďasien a bolesti hrdla. 

V čínskej medicíne sa používa na bolesti brucha a nespavosti.

Nepoužívať v tehotenstve!

Vo veľkom a častom používaní škodí zdraviu!

Pridáva sa do čajových zmesí.

Medovka lekárska

Je to trváca bylina. Vysievame do debničiek v marci, klíči 3 – 4 týždne. Riedko sejeme do riadkov vzdialených od seba 3 cm. Vhodné je semeno pomiešať s jemnými pilinami alebo pieskom. Zasypeme 2-3 cm vrstvou jemného preosiateho piesku. Vysádzame na stanovište v máji vo vzdialenosti 50x50 cm. Dbáme na to, aby na koreňoch sadením zostalo čo najviac zeminy. Ihneď po presadení polejeme, treba ich dobre polievať, kým dobre nezakorenia. Na jednom mieste ju pestujeme 8-10 rokov.

Vňať zberám za suchého počasia na začiatku kvitnutia.  Prvý zber robím koncom júna alebo začiatkom júla. Olistenú vňať zrežem asi 5-10 cm nad zemoui vždy až nad drevnatou časťou. Opatrne kladiem aby nesčernela. Suším v tenkej vrstve alebo zavesenú v zväzočkoch na tienistom mieste.   Správne usušená má peknú zelenú farbu  s nádychom sivej, citrónovú vôňu a štipľavú chuť. Uchovávam ju na suchom a vzdušnom mieste maximálne jeden rok. Pri pomalom sušení listy hnednú a droga je bezcenná.  Vňať a listy po odkvitnutí nie sú vhodné na zber,  hlboko zrezať aby sa nevysemeňovala.

Čerstvá sa dáva do šalátov, do polievok, k hydine, rybám, do zeleninových polievok. Neodporúča sa ju variť, ale dávať do hotových jedál.

Používa sa proti nadúvaniu a kŕčom, pôsobí posilňujúco a upokojujúco a dodáva chuť do jedla. Podporuje tvorbu žlče, tlmenie žlčníkových kolík, menštruačných kŕčov a je účinná pri ochorení močových ciest. Pomáha pri odkašliavaní a uvoľňovaní hlienu, ako koktadlo pri zápale mandlí a ďasien. Čaj posilňuje žalúdok a priaznivo pôsobí proti nadúvaniu. Upokojuje nervovú sústavu, pri srdcových ochoreniach, podporuje chuť do jedla, zmierňuje koliku a plynatosť, na zosilnenie zraku, pri závratoch, mozgových poruchách, bolestivej menštruácii, reumatizme. Pomáha pri nervozite, nespavosti, bolesti hlavy, pri prechladnutí a chrípke, podporuje trávenie. Na naparovanie tváre, umývanie mastných vlasov.

Zápar: 2 PL zaliať 400 ml vriacej vody – lúhovať 20 minút, užívať 3 x denne 120 ml pred jedlom 15 minút. 

Mäta pieporná

Je trvalka asi 60 cm vysoká, vonia a chutí ako mentol. Darí sa jej v tieni vo vlhkej, humóznej pôde, vytvára plazivé výhonky. Rozmnožuje sa delením podzemných výbežkov, alebo rozdelením rastliny na jar, netvorí semená. Je potrebné pleť burinu rastúcu v jej blízkosti. V lete zostrihnúť.

Zbiera sa vňať (listy) priebežne na použitie a na sušenie zostrihať výhonky tesne pred kvitnutím asi 20-30 cm dlhé, sušiť v tieni na sieti. V lete hlboko zostrihnúť.

 

Do punčov, likérov, ovocných šalátov, miešaných nápojov.

Čaj povzbudzuje funkciu žlčníka, vylučovanie štiav, proti nevoľnosti, nadúvaniu, bolesti hlavy, podporuje sústredenie. Pri ochorení žalúdka, žlčových ciest, žlčových kameňoch, tráviacich ťažkostiach, nevoľnosti, zvracaní, hnačkách, zápalových ochoreniach dýchacích ciest, pri závratoch, nespavosti, mozgovej porážke. Pri nervovom vypätí, nespavosti. Podporuje sústredenie.

Odvar z listov  na kožné vyrážky,  na kúpeľ  pri nervovom vypätí, úľava pri reumatických ťažkostiach, na kloktanie pri zápale ďasien.

Zápar: 2 ČL zaliať 200 ml vriacej vody – 20 minút lúhovať, piť 3 x denne po jedle 200 ml.

To sú aspoň niektoré koreniny a bylinky ktoré v mojej bylinkovej záhradke  pestujem a používam. Uvedené údaje sú prevzaté z kníh o liečivých bylinkách, ktorých mám doma niekoľko (Veľká kniha byliniek, Nová kniha o bylinkách, Bylinná lekáreň, Domáca lekáreň) 

Jemný ríbezľový koláč II

Objavila som ďaľší recept s ríbezľami a hneď som ho  musela  vyskúšať. Aj keď som už  ríbezľový koláč  robila, recept je tu a mal úspech,  ani tento nesklamal. 

Suroviny: 340 g polohrubej múky, 200 g smetolu, 2 žĺtky, 40 g práškového cukru, 2 PL mlieka, 400-500  g ríbezlí, 50-100 g mandľových lupienkov.

Sneh: 4 bielky, 160 g kryštálového cukru, pár kvapiek citrónovej šťavy

Postup: Z múky, smetolu, cukru, mlieka a žĺtok som vypracovala cesto, ktoré som dala do chladničky odpočinúť asi 30 minút. 
Okrúhlu formu som si vytrela tukom a vysypala múkou. 
Cesto som vložila do formy a priamo v nej rozvaľkala tak, aby malo vyvýšený kraj. Posypala som ho mandľovými lupienkami, ríbezľami (časť ríbezlí a lupienkov som nechala na posypanie) a trochou cukru. 
Vložila som do rúry vyhriatej na 180 stupňov a piekla 25 minút. 

Kým sa cesto pieklo, vyšľahala som  sneh z bielkov, cukru a citrónovej šťavy. 
Koláč som vybrala a natrela snehom. Vrch som posypala ríbezľami ktoré som si nechala a mandľovými lupienkami. 
Dopiekla som najskôr pri nižšej teplote 160 stupňov 15 minút a potom som teplotu zvýšila na 180 stupňov a piekla som pokiaľ nemal sneh zlatiskú farbu.

Torta na zjedenie

...prečo som dala torte taký názov?...lebo torta bola na pohľad veľmi jednoduchá, žiadne umelecké zdobenie (nemám na to trpezlivosť ani predstavivosť a odivujem všetkých ktorí to dokážu) ale zato chutila  a zjedla sa raz-dva.

Recept na korpus som použila zo stránky TU je skutočne vynikajúci a týmto autorke ďakujem.

Cesto:  5 vajec, 150g kryštálového cukru, 120 g hladkej múky, 30 g kakaa, 5 PL oleja, štipka soli.

Krém: 3 dl mlieka, 1 Zlatý klas, 200 g masla, 3PL práškového cukru, 250 g gaštanové pyré.

Šľahačka: 4 PL kryštálového cukru, 3 dl mlieka, 2 šľahačky v prášku.

Postup: Vyšľahala som dotuha sneh so štipkou soli a s cukrom. 
(Sneh je dobre zo začiatku šľahať na nižších obrátkach  bez cukru, keď sa dobre napení, prisypávať cukor a obrátky zväčšiť).  
Keď  bol sneh  dosť tuhý pridala som po jednom žĺtka striedavo s lyžicou oleja, stále som šľahala ale už na nižšom stupni. 
Zmiešala som  múku s kakaom. 
(Použila som  tmavé kakao, nedala som ani predpísané množstvo a korpus bol taký tmavý až som sa zľakla a po upečení som myslela že je korpus zhorený...:))). 
Múkovo-kakaovú zmes som prisýpala k váječnej hmote a zľahka som už len vareškou premiešavala. 
Cesto som vyliala do tortovej formy, ktorej dno som vyložila papierom na pečenie a boky som potrela tukom a vysypala múkou.

Jediné čo som v recepte nedodržala, bola uvedená teplota, zdala sa mi nízka. Nastavila som teda teplotu na 170 stupňov a piekla som korpus asi 35 minút.

Krém: V troche mlieka som rozmiešala Zlatý klas. Zvyšok mlieka som dala variť. K vriacemu mlieku som priliala rozmiešaný Zlatý klas a uvarila som do husta. Za občasného premiešania som nechlala vychladnúť. 
Medzitým som vyšľahala maslo s cukrom a prišľahávala som po častiach kašu. Nakoniec som primiešala gaštanové pyré.

Šľahačku som pripravila nasledovne: kryštálový cukor som upálila na karamel, zaliala som mliekom a rozvarila kým sa karamel nerozpustil. Dala som dobre vychladnúť, potom som prisypala šľahačky v prášku a vyšľahala som dotuha šľahačku.

Vychladnutý tortový korpus som rozkrojila na tri časti, natrela som ich krémom a aj boky a vrch torty. Potom som už len nastriekala šľahačku a tortu som dala vychladiť. 

😊😊😊

Bábovka orechová z pekárničky

Suroviny: 250 ml mlieka, 1 vajce, 150 ml oleja, 1 PL citrónovej šťavy, 180 g kryštálového cukru, 1 vanilkový cukor, 400 g polohrubej múky, 1 prášok do pečiva,  4 PL rumu, 2 PL kakaa, 3 PL vody, hrozienka, orechy.

Postup: Do pekárničky dávam suroviny v poradí, ako sú uvedené. Ja ale najskôr vymiešam mlieko s vajíčkom, olejom a citrónovou šťavou a nalejem do pekárničky. Potom prisypem múku zmiešanú s práškom do pečiva, pridám cukor  a vanilkový cukor. Pridám hrozienka a za hrsť mletých alebo nasekaných orechov. Zapnem program múčnik, navolím váhu 1000 g a strednú kôrku. Po  10-15 minútach miešania prilejem vymiešanú zmes z rumu, kaka a vody. Špajdlou jemne premiešam a vyberiem metličky. Pekárnička potom robí všetko ostatné, začne pečenie, ak treba tak ešte čas pečenia predĺžim. Upečenú bábovku nechám chvíľu vo forme vychladnúť a potom vyklopím na mriežku.

Babičkin rýchly ovocný koláč

Suroviny: 400 g polohrubej múky, 150 g práškového cukru, 1 prášok do pečiva, 2 vajcia, 1 vanilkový cukor, 7 PL oleja, 200 ml mlieka, ovocie, orechy, kryštálový cukor.

Postup: Zmiešala som  múku s cukrom, vanilkovým cukrom a práškom do pečiva. Ručným mixérom som vymiešala celé vajíčka s mliekom a olejom. Priliala som k sypkým surovinám a všetko spolu som dobre premiešala. (V recepte to tak nebolo, ale ja som z cesta odobrala časť a prifarbila som 2 PL kaka ktoré som rozmiešala v troške mlieka). 

Cesto som potom vyliala   na plech vyložený papierom na pečenie, uložila som ovocie, (použila som maliny a ríbezle, ktoré som najskôr  obalila v múke). 
Vrch koláča som posypala orechami a kryštálovým cukrom. 
Piekla som pri teplote 175 stupňov 25 minút. Koláč som piekla na plechu veľkosti 29x39 cm.

Koláč sa môže posypať aj posýpkou zo 100g hrubej múky, 100 g práškového cukru a 100 g masla.