nedeľa 3. decembra 2017

Čas adventný...

Poslednou novembrovou nedeľou sa skončil kresťanský cirkevný rok. Katolíci ju nazývajú Nedeľou Krista Kráľa, evanjelici Nedeľou večnosti.
Nový cirkevný rok sa začína dnešnou nedeľou   3. decembra, ktorá zároveň otvorí predvianočné pôstne obdobie - advent. Príprava na narodenie Ježiša Krista, čiže jeho prvý príchod, trvá štyri nedele. Práve toto obdobie je pre veriacich najmä časom duchovnej prípravy a pokánia pred slávením Vianoc, radostnej spomienky na Narodenie Pána. 
Keďže tento rok 24. december pripadne na nedeľu, zažijeme najkratší možný advent. Vianočný predvečer sa kryje s poslednou adventnou nedeľou.
Slovo advent pochádza z latinského adventus a znamená príchod. Symbolom adventného obdobia, ktoré trvá štyri týždne, je adventný veniec so štyrmi sviecami - tie sa postupne zapaľujú počas štyroch adventných nedieľ. 
Biblia hovorí o venci ako o prejave úcty, radosti a víťazstva, vzdáva hold tomu, kto je očakávaný a a prichádza ako víťaz, kráľ a osloboditeľ. Svetlo z horiacich sviec vyjadruje prichádzajúceho Krista, ktorý rozptyľuje temnotu a strach, pretože on je "Svetlo sveta." Je aj symbolom Kristovho evanjelia, ktorého autormi boli štyria evanjelisti Lukáš, Marek, Matúš a Ján. Najčastejše sú sviečky modré alebo fialové, symbolizujúce liturgické farby adventných nedieľ. Ozdoby na adventnom venci by mali byť skromné, iba suché plody, šípky, šišky alebo mašle vo fialovej alebo bielej farbe. Adventný čas je taký malý pôst, obdobie pokánia, zamyslenia, kajúcnosti a očistenia človeka.


Štyri adventné sviečky
Prvá sviečka MIER - vzdychla a povedala: "Moje svetlo síce svieti, ale ľudia žiadny mier nedodržujú". Jej svetlo bolo čím ďalej tým menšie, až zhaslo...
Svetlo druhej sviečky VIERA povedalo: "Som zbytočná, ľudstvo nechce nič o Bohu vedieť, nemá preto cenu, aby som svietila." Prievan ju zhasol...
Ticho a smutne sa k slovu prihlásila tretia sviečka: "Volám sa LÁSKA, už nemám silu aby som horela, ľudia ma odstavili stranou. Vidia len sami seba a žiadnych iných, ktorých by mali radi." Zhaslo i toto svetlo.
Do miestnosti vošlo dieťa, pozrelo na sviečky a povedalo: "Vy musíte predsa svietiť!" Skoro sa rozplakalo...
Vtom sa prihlásila k slovu posledná štvrtá sviečka  a povedala: "Neboj sa, pokiaľ ja svietim, môžem aj ostatné sviečky znovu zapáliť. Volám sa NÁDEJ." Dieťa zaplálilo od tejto sviečky aj ostatné. 
Plameň Nádeje by nikdy nemal v našich životoch vyhasnúť.  Plamene Mieru, Viery, Lásky a Nádeje neustále udržujme zapálené.

Milí priatelia, prežite tento adventný čas v nádeji a viere v mier a lásku...

utorok 7. novembra 2017

Bábovka s vôňou a chuťou škorice

Bábovka je nielen rýchlo pripravená ale je aj veľmi chutná. Vonia škoricou a jabĺčka jej dodávajú vláčnosť.  Mne veľmi chutila potretá trochou masla 😊a k tomu kakao. Nebojte sa vyskúšať ju.




Suroviny: 1 šľahačková smotana (môže byť aj sladká na varenie), použila som 200 g balenie, 3 vajíčka, 1 vanilínový cukor, 250 g kryštálového cukru, 420 g polohrubej múky, 1 kypriaci prášok do pečiva, 2 PL rastlinného oleja, 120 g nastrúhaných očistených jabĺčok, 2 PL kakaa, 1 PL mlieka, 1/2 KL škorice, hrozienka.

Postup: Do misky som vyliala smotanu, rozšľahala som spolu s vajíčkami, vanilínovým cukrom a kryštálovým cukrom. Primiešala som múku s práškom, olej a jabĺčka. 

Cesto som rozdelila na dve časti. Do jednej som primiešala kakao zmiešané s mliekom a do druhej časti cesta som zamiešala škoricu a hrozienka.

Bábovkovú formu som vytrela tukom a vysypala múkou. Lyžicou som striedavo dávala tmavé a svetlé cesto (ako šachovnicu). Piekla som pri teplote 175 stupňov 40-45 minút.




utorok 24. októbra 2017

Jeseň ako vymaľovaná...

Celá rodina sme využili minulotýždňovú slnečnú  nedeľu na príjemnú vychádzku spojenú so zberom šípok. Vybrali sme sa do Handlovej. Veď je to manželove rodné mesto, pozná okolitú prírodu nemuseli sme sa obávať že zablúdime. Viedol nás na miesta, kde si pamätal že šípky rástli.  Ružových kríkov bolo veľa ale predbehli nás šikovnejší zberači, ktorí už dávnejšie šípky pozbierali, zostalo len pár na vrchných konárikoch. Neuspokojili sme sa so zvyškami a kráčali sme ďalej.  Museli sme prejisť pekný kus cesty, kým sme na ne narazili. 


Aj keď jeseň nepatrí medzi moje najobľúbenejšie ročné obdobie, každý rok  ma prekvapuje svojou farebnou pestrosťou stromov. Je to nádherné....  

Urobila som si zopár záberov. Nie sú to profesionálne zábery o fotení takmer nič neviem ale fotím rada 😊










Naša šípková nádielka...


Ešte jesenné dekorácie...